Dobrý deň pán doktor

Autor: Samuel Kuciak | 21.1.2013 o 15:59 | (upravené 21.1.2013 o 19:12) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  928x

Píšem Vám, ako to už je zvykom v priateľských vzťahoch. Rád by som Vám opísal, pre mňa, zaujímavé situácie od nášho posledného listu. Občas chodím na nákup a to je tak dole kopcom. Tam je Albert. Cesty sú teraz strašne klzké, dávajte si pozor. Chcem ale povedať, že tou cestou na nákup aj späť z nákupu som stretával jedného pána. Neprihováram sa už cudzím ľudom ako ste mi povedali. Snažím sa držať vašich rád.

 

 

Ten pán tam bol však vždy, keď som prechádzal tou cestou. Vždy na tom istom mieste hľadel hore do okna. Stále na to isté miesto. Pokiaľ si dobre pamätám, tak sa díval práve do Vášho bytu. Čudné. Mal taký dobrácky ale smutný pohľad, v ktorom akoby bola skrytá nádej, že v tom okne raz niekoho zahliadne. Akoby chcel dostať druhú šancu, či získať späť svoju zatratenú rodinu. Taký pohľad mal ten pán. Ľudia prechádzali okolo ale preňho existovalo len to okno. Hrozne sme sa podobali. Niekedy som mal pocit, akoby sme boli jeden človek. Zvláštne.

Viete pán doktor, myslel som si, že každý má nárok byť šťastný . Viem, že ste mi vraveli o zbytočnosti zamýšľať sa nad chybami iných. Viem, že ste vraveli aj o tom, ako je každý strojcom svojho šťastia. Lenže pán doktor, vy máte všetko, čo chcete. Máte rodinu, hmotné zabezpečenie a z rozprávania upratovačky v ústave aj milenku. Myslím si, že šťastný ste, aj keď by ste podľa mňa nemali mať milenku. Máte predsa ženu.

Čo sa týka mňa, tak sa mám dobre. Som rád, že som konečne doma. Už zase beriem lieky, ktoré ste mi predpísali. Chvíľu som ich nebral a bola to chyba. Ľudia mi vraveli, že som postával po uliciach a díval sa do okien. Prečo by som to ale robil? Hlupáci! Skrátka znova beriem lieky a som z nich šťastný, ani neviem prečo. Cítim sa takto dobre. Ďakujem Vám J

Chcel som sa Vás len spýtať, či nemáte tých liekov viac, nech môžem ponúknuť aj môjho zamysleného kamaráta, keď ho znova stretnem. Odkedy totiž beriem lieky, tak ho tam už nevídam. Stretávam však smutných ľudí denne v meste. Nechceli by ste sa ísť niekedy prejsť? Môžeme dať lieky všetkým. To by bol ale krásny svet. S láskou Váš syn

Róbert

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?