Čudný tieň nad EÚ

Autor: Samuel Kuciak | 17.7.2013 o 0:54 | (upravené 17.7.2013 o 1:03) Karma článku: 9,81 | Prečítané:  749x

Nová metodika na výpočet dlhu a z toho vyplývajúce sankcie, hlbšia integrácia a vstupovanie do vnútornej politiky štátu. Aj toto sú otázky (resp. odpovede), ktoré by nemali ostávať nepovšimnuté.

Už dlhší čas ma zaráža, že až na jeden politický subjekt (ak vôbec) a pár žurnalistov zaujímame príliš ďakovný postoj k EÚ a ku všetkému s čím nás “obdaruje“. Takto nejak to vnímam a neviem, či sa to odvíja z dejinných súvislostí všetkých izmov, ktoré nás stihli postretnúť  alebo či to je o prenášaní zodpovednosti na tretiu osobu ako to už raz máme vo zvyku. Asi to bude kombináciou oboch.

Nepovažujem sa ani tak za euroskeptika ako za človeka so sedliackym rozumom a verím, že aj s istým zmyslom čítať medzi riadkami a preto podľa príslovia “podľa seba súdim teba“ (je to tak pre tento prípad ľahšie) mi jednoducho nejde do hlavy, že jednoducho prikyvkávame ako psík v aute (viete, ten umelý, bez krku) bez hlbšieho zmyslu reflexie po tom, čím sme si už pár krát prešli. Neviem. Možno sa mýlim. Rád by som.

Vysvetlite mi prosím ale praktiky, z ktorých sa mi robí zvláštne.

Aby sme boli eumilý, schválili sme na znak solidarity a bratstva krkolomný euroval. Padla vláda. Dobre tomu rozumiem? Neskôr ( či skôr, nie som istý) sme schválili ústavný zákon na znak odhodlanosti bojovať proti vlastným dlhom v podobe dlhového stropu resp. jeho úrovní. Na ich základe budeme v prípade prekročenia sankciovaní v rôznych podobách. Teraz prišiel však Eurostat s tým, že mieni zmeniť metodiku vypočítavania dlhu. Preto možno čoskoro budeme klopať na dlhový strop aby kúsok podrástol lebo inak budem zle. Môžu si meniť podmienky za behu? Stále nič?

Môj sedliacky rozum na to vraví asi toto. Aby sme neboli ako outsideri, čo si ako maličké, bezmocnučké Slovensko nemôžeme dovoliť (takto mi príde dnešná proEÚ politika), museli sme súhlasiť s dlhovým stropom, eurovalom a ďalšími “preventívnymi“ opatreniami proti pádu “na hubu“. No v podstate dokopaní k týmto opatreniam sme zatlačení bližšie k hlbokej jame, z ktorej bude veľmi ťažko vyjsť (ak vôbec) a my môžeme len veľmi ťažko tušiť, čo nás v tej jame bude naozaj čakať.  Veď nie je tajomstvom a ani konšpiráciou sen Severo-americko-európskeho niečoho.

Možno si poviete, prečo z toho niekedy vychádzať. Však vďaka EÚ sme tam, kde sme teraz.

Kde sme teraz? Prosím odpovedzte mi, kde by sme boli, keby sme s týmto “unionizmom“ (unionizmus – v tomto zmysle necháp v súvislosti s cirkvou)nesúhlasili? Na to odpovede niet lebo samozrejme nevidíme za horizont svojich rozhodnutí, či nerozhodnutí. Ľakám sa ale vyhliadok a nebezpečných tendencií nekonečnej a stále hlbšej integrácie, nezdravej, ba až perverznej participácie na dlhoch nezodpovedných krajín a čím väčšieho odovzdávania suverenity do rúk “unionistom“. Koniec koncov sa nečudujem, že Briti koketujú s myšlienku typu Brexit (možno je to síce nakoniec len politické vyjednávanie).

Nechcem EÚ odpísať, len poukázať na jej možné dopady. Nech je napríklad taký Národný konvent o EÚ miestom pre konštruktívnu diskusiu ale najmä priestorom s reálnym hlasom, ktorý bude aspoň šeptom počuť aj v Bruseli.

Najviac si ale prajem stálu verejnú, kritickú a hlasnú diskusiu k veciam verejným. Viem. Chcem veľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?